| Samosprávny kraj: | Prešovský |
| Okres: | Humenné |
| Región: | Horná Oľka |
| IČO: | 00332640 |
| Počet obyvateľov: | 443 |
| Rozloha: | 1437 ha |
| Prvá písomná zmienka: | v roku 1567 |
| Starosta: | Jozef Fedorko |
Obec je doložená z roku 1567 ako Pakozto, neskôr ako Pakastow (1808), Pakostov, Pakoštowce (1920), Pakostow (1927); po maďarsky Pakosztó, Zemplénpálhegy.
Patrila panstvu Humenné, v 17. storočí Barkócziovcom, v 18. storočí Szirmayovcom. V roku 1715 mala 4 opustené a 11 obývaných domácností, v roku 1787 mala obec 23 domov a 219 obyvateľov, v roku 1828 mala 36 domov a 272 obyvateľov. Pracovali v lesoch a pálili uhlie. Po roku 1918 to bola poľnohospodárska obec. Počas SNP obyvatelia podporovali partizánov. JRD založené v roku 1952, sa v roku 1953 rozpadlo. Časť obyvateľov pracovalo v priemyselných podnikoch v Košiciach, Strážskom a v Humennom.
Obec leží v severnej časti okresu Humenné, 26 km na SZ od okresného mesta v krásnom lesnom prostredí .
Pakostov v čase 2. svetovej vojny vznikol zlúčením dvoch obcí:
Do 50-tych rokov 20 storočia obyvatelia pracovali väčšinou v poľnohospodárstve a v lesoch, neskôr aj v priemyselných podnikoch okolitých miest. Najtuhšia zima bola v roku 1929 keď vymrzlo zasiate obilie. Aj to prispelo k veľkému nedostatku potravín.
Ľudový odev sa udržal veľmi dlho. Ženský odev pozostával z dlhej košele z domáceho plátna, siahajúcej po kolená. Na košeľu sa obliekala sukňa tiež z domáceho plátna. Ďalšia sukňa bola už z kúpeného plátna. Vpredu sa nosila zástera tzv. „fartuch“. Neskôr sa rozdelila na dve súčasti odevu a to na spodničku tzv. „podolok“ a na hornú časť, ktorá sa nazývala „oplečko“. Inú spodnú bielizeň ženy ani dievčatá nepoznali. Na oplečko si obliekali lajbliky a blúzky. Vlasy si ženy upravovali začesaním dozadu a zapletením do vrkoča. Vydaté ženy nosili na hlave šatku a tzv. „mičodu“ , čo bol kus tvrdšieho papiera, pripevneného vo vlasoch a upevneného šatkou.
Základnou súčasťou odevu mužov bola košeľa , ktorú šili z ľanového plátna. Rukávy boli z jednej šírky plátna a to od pleca až po zápästie. Golier bol úzky a zväzoval sa šnúrkou. V nezmenenej forme sa dlho uchovali nohavice, spodky tzv. „gače“.
Reformou Márie Terézie v oblasti školstva bola zavedená školská dochádzka pre deti od šiesteho do dvanásteho roku. Deti sa učili v škole čítať, písať a počítať. Písalo sa na tabuľku tzv. "grifíkom". Tabuľka mala rozmery 15x20 cm ,drevený rámček okolo a zotierala sa handričkou. Deti do školy nosili aj polienka - dve drevá na kúrenie. Prvý záznam o existencii školy v Pakostove je z roku 1857. Po roku 1918 sa na škole v Pakostove začalo vyučovať po slovensky. Cirkevná škola bola zmenená na štátnu.
Veľký požiar v Pakostove zaznamenali 9. mája 1935. Druhý požiar vznikol 11. mája 1936. Vinník oboch veľkých požiarov sa nikdy nenašiel.
Obec spadá do mierneho pásma s vnútrozemskou klímou. Zrážky sa po celý rok pohybujú okolo 7 mm. Vetry majú zväčša západné až severné prúdenie.
Osou doliny je rieka Oľka.
Z kvetín sa vyskytuje pľúcnik lekársky, veternica hájna, prvosienka jarná, kostihoj srdcovitý, zubačka žľaznatá, rumanček, šafran, materina dúška, sedmokrásky, snežienky a iné .
V okolitých lesoch prevládajú bukové, hrabové a brezové porasty, dub, lieska, jelša, osika, smrek, borovica a hrab.
V lesoch sa vyskytujú skoro všetky druhy našej zveri ako jeleň, srna, diviak, vlk, líška, zajac, kuna, jež, rys, jazvec a z vtákov sova obyčajná, jastrab, bažanty, jarabice, vrana obyčajná, ďateľ, krkavec čierny, hrdlička, drozd, kuvik, a pod. Z plazov sa tu vyskytuje užovka, vretenica obyčajná a viaceré druhy jašteríc. V močiaroch sa vyskytuje ropucha zelená a rosnička zelená
Tu je vhodné popísať, kto sú Vaši cieľoví užívatelia a prečo je práve tento projekt pre nich dôležitý. Dôležité je Vašich návštevníkov taktiež motivovať, aby sa na tieto stránky pravidelne vracali.
